Zajac poľný

Zajac poľný

 Lepus europaeus

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • najmenej ohrozený
 
 

 

zajac poľný (Lepus europaeus)

V poľnohospodárskych oblastiach častejší ako v lesoch; no v poslednom čase sa jeho stavy v súvislosti s intenzifikáciou poľnohospodárstva veľmi znížili. Vďaka veľkej roz množovacej schopnosti a spôsobu života v kultúrnej krajine zatiaľ prežil prenasledo vanie dravcami aj človekom, smrtiacu auto mobilovú dopravu, vyrušovanie voľne pobe hujúcich psov a zmeny životného prostredia spôsobené intenzifikáciou poľnohospodár stva. Či sa mu to podarí aj v budúcnosti, závisí od ochrany, ktorá sa mu poskytne.

Od mar ca do októbra samica vrhá po 42 až 44-dňovej gravidite s otvorenými očami a úplne osrstené 2-4 mladé, ktoré sú krátko po narodení schopné behať a po ďalších 4 týždňoch sú samostatné. Ďalšie oplodnenie počas gravidity umožňuje dvojrohá maternica, v ktorej sa môžu vyvíjať staršie i mladšie embryá (superfetácia). Zajačica môže mať v krátkych odstupoch niekoľko vrhov. Táto vysoká rozmnožovacia schopnosť je dôležitá pre rýchle vyrovnávanie strát vplyvom vlhkého a chladného počasia. Ich predátormi sú šelmy a dravé vtáky.

 

Trus

Trus tvoria skoro guľaté bobky, uložené jednotlivo alebo v menších hromádkách, 1-1,8(2) cm veľké, z dvoch strán sploštené, v zime sú tvrdé, suché žltohnedé, v lete mäkšie tmavozelenohnedé až čierne s nepatrnou špičkou.

 

  • zajac poľný - truszajac poľný - trus
    •  
  • Lepus europaeusPorovnanie bobkovitého trusu zajaca a králika
    •  
  •  

 

Odtlačky

 

Lepus europaeuszajac poľný - odtlačky
Päť prstov v prednom a štyri v zadnom odtlačku; vzhľadom na ochlpenie, štyri prsty nie sú zreteľne vytlačené; dĺžka kro ku je 50 cm a šírka rozkroku 7 - 10 cm; hopkajúci zajac kladie zadné nohy pred predné a zanecháva odtlačky až po päty; pri úteku sa pohybuje až 1 meter dlhými skokmi; stopy zadných nôh sú vytlačené pred prednými, pričom pravá predná stopa je posunutá do zadu za ľavou prednou (p = 5 cm, z = 11 - 15 cm).

 

Požerky

 

V zime v mladinách a na okraji lesa pozdĺžne a plošné ohlodávanie na prízemnej časti kmeňa alebo konárov. Poškodenie na koreňoch alebo konároch do výšky 70 cm nad povrchom (napríklad snehu) a do hrúbky okolo 15 cm. Hlodanie nesúvislé, hrubé, zasahujúce do dreva. Stopy po po väčších hlodavých zuboch zajaca alebo králika (2 x 2 mm) sú vodorovné aj šikmé, časté je zahryznutie zdola nahor so zvyškami kôry dlhými 5-10 cm. Viditeľne odhryznuté časti kmeňov a konárov. Rezná plocha je viac alebo menej hladká, šikmá na os, bez stôp po zuboch a po okrajoch nerozstrapkaná. Konáre do hrúbky 1 cm a výšky asi 70 cm sú odhryznuté. Odhryznuté kúsky často visia na poškodenom mieste alebo ležia okolo stromu.

 

Zajac poľný nemá podzemný brloh ako krá lik, len plytké ležisko vo vyššom trávnom poraste alebo odpočíva v plytko vyhrabanej kotlinke, kedy splynie s povrchom pôdy.

 

  • zajac poľný (Lepus europaeus)
 

 

 

 

 

Tieto prevažne za súmraku aktívne zvieratá žijú často samotársky alebo v skupinových revíroch, ktoré obra ňujú pred inými skupinami. Ako bežci na dlhé trate a dob rí skokani spravidla prenasledovateľom unik nú. Uši veľmi dlhé a pohyblivé, často sklopené, nie vztýčené ako u králika. K zemi pritlačené zajace takmer nemožno spozorovať.

 

 

 

Dĺžka 50 - 70 cm, hmot nosť 3 - 7 kg; celkové zafarbenie zajaca je sivožlté na chrbte černasté; na krku a slabi nách často s hrdzavým nádychom, brucho a vnútorné strany stehien biele; v zimnej srsti má na zadnej časti tela striebristý nádych; pĺzne na jar od februára do mája, na jeseň od septembra do novembra; pĺznutie sa začína od chrbta, postupuje k hlave a až potom na boky a brucho. Samice o niečo menšie ako samce.

Značne väčší ako králik divý. Žlto až hrdzavohnedý s dl hými zadnými končatinami a ušnicami presa hujúcimi dĺžku hlavy. Niektorí autori ho ešte pred nedávnom považovali za poddruh zajaca afrického (L. capensis europaeus).

Dĺžka tela 50-63 cm, Dĺžka chvosta 7,5-13 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 10-16,5 cm, Výška ušnice 9-13 cm; uši sú spravidla dlhšie ako 10 cm, majú čierne konce; vrchná strana bieleho chvosta je v strede čierna; zadné chodidlo dlhšie ako 10 cm; samica má 3 (niekedy až 5) párov mliečnych bradaviek; Hmotnosť 3-5 kg, samce z horského prostredia aj vyše 6 kg.

Väčšinou tichý, pri vystrašení prenikavé pískanie.