Srnec lesný

Srnec je naším najmenším zástupcom jeleňovitých. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov (do 1400 m n. m.), rád však vychádza do polí a lúk. V západoslovenskej nížine žijú srnce v otvorenej kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. V lete žije individuálne alebo po dvoch - troch kusoch, koncom jesene a v zime sa spája do veľkých čried. Chýba mu predočná žľaza, ktorú ostatné druhy jeleňovitých používajú na značkovanie. Samec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a značkuje si ho výlučkami pachových žliaz na čele, pätách a medzi raticami. Ruja prebieha v júli - auguste. Samce majú malé parohy, ktoré každoročne obmieňajú (zhod X.-XI. a nárast nových III.-IV.). Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až za 20 týždňov tzv. utajenej gravidity. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú.

Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plo chu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie. Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stre doeurópske jedince po prežitej zime: v porov naní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú "koncen trovanými selekcionármi". Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny ale bo výhonky, aby na minimum znížili príjem ne potrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až "maškrtné".

Srnec je významnou poľovnou zverou. Je obdivuhodne prispôsobivý. Najväčším nepriateľom sú túlavé psy a autá na cestách. Srnčatá uliahnuté v máji až júni sa často stávajú obeťami kosačiek.

Trus

 

srnec lesný - trus

Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo ztlačené do agregátov, 1 - 1,5 cm dlhé a 0,6 - 1 cm hrubé, valcovité až guľovité na jednom konci zahrotené, v lete obyčajne zlepené, tmavohnedé až čierne, podobné koziemu alebo ovčiemu trusu; obsahujú nestrávené časti rastlín; nájdeme ich v hromádkach na miestach pasenia alebo na chodníkoch tejto zveri roztrúsené na pomerne dlhom úseku, pretože kopytníky sa môžu vyprázdňovať aj počas pohybu.

• Porovnanie trusu jeleňa, srnca a ovce.

 

 

Odtlačky

 

srnec lesný - odtlačky

Stopy srnčej zveri sa delia zväčša na stopy dospe lej zveri a stopy mláďat. Iba veľmi skúsený stopár vie rozoznať stopu srnca od stopy srny. V stope srnčej zveri sú najvýraznejšie vytlačené štyri prsty. Ak srnčia zver kráča pokojne, vytláča rati ce tesne pri sebe, pričom paratice vôbec nie. Stopa ratíc je oválna, pri päte zaoblená so zbiehavými hrot mi. Stopa dospelej zveri je 4 - 5 cm dlhá a 2,5 - 3,5 cm široká. Dĺžka kroku je 35 - 45 cm a šírka rozkroku 10 - 16 cm. Predné a zadné ratice sa prekrývajú. Ak niečo srnčiu zver vyruší, odbieha dlhými skokmi. Pritom zadné nohy kladie pred predné a v stopovej dráhe sú vytlačené všetky štyri prsty, pričom ratice majú hroty od seba a sú vytlačené aj paratice.